Obec sa spomína od roku 1336 a v minulosti patrila k Divínskemu panstvu. O starobylom pôvode obce Lovinobaňa uvádzajú, že toto územie v časoch nadvlády Tomajovcov (od roku 1222) nebolo ľudoprázdne, že tu už predtým existovalo staršie slovanské osídlenie.
Z prvkov materiálnej povahy sa spomína Lovinobanský kostol už v 14. storočí.
Prvé stopy vzťahujúce sa na banskú činnosť v Lovinobani pochádzajú z roku 1247 až 1250, kedy kráľ Belo IV. vzal pôdu a teda aj ťažbu a prevzal ju tak do kráľovskej starostlivosti (jednalo sa hlavne o striebro).
Zo staršieho obdobia sa okrem zmienky o obci z roku 1336 dozvedáme, že obec patrila v roku 1338 rodine Losonczyovocv. Táto rodina prejavovala už začiatkom 14. storočia záujem o baníctvo. Patrila im v tom čase i Lovinobaňa a okrem tejto lokality otvárali už v 14. storočí nové banské diela.
V stredoveku sa v chotári Lovinobane ťažila železná ruda (do 17. storočia pracovali dva hámre).
Turecké nájazdy mali dosah i na obec Lovinobaňu patriacu v tom čase divínskemu hradnému panstvu. 25. júla 1575 obsadili turecké vojská tento hrad a tak sa celá Novohradská župa dostala pod tureckú nadvládu. Až do konca tureckej nadvlády, do 26. novembra 1593, boli obce povinné odvádzať poplatky a naturálie na vydržiavanie tureckej posádky. Z obdobia tureckého pustošenia sa nezachovali podrobnejšie zápisy o Lovinobani. V roku 1595 zdedil obec po Bálintovi Balašovi Žigmund Balaša. Od roku 1598 sa obec dostala späť pod vládu rodiny Losonczyovcov.
Na prelome 17. a 18. storočia písomné pramene dôkladnejšie ako predtým odrážali majetkové pomery v obci. Dokonalý obraz o domácnostiach v Lovinobani a ich majetkových pomeroch získavame z dikálneho súpisu z roku 1707, v tejto pamiatke administratívno – právneho charakteru sú rozpísané jednotlivé domácnosti a vzhľadom na výšku a veľkosť ich majetku sa v závere súpisu pri každej rodine udáva i výška daňového poplatku v dikách. Obec mala vo vlastníctve jeden mlynský kameň a pivovar s jedným pivovarníkom. Z roku 1734 pochádza ďalší zápis o budovaní mlyna, resp. Jeho zdokonalení vybudovaní novej studne a zrubu. Z toho vyplýva, že v hospodárskom živote obce mal mlyn dôležité postavenie.
Podľa prvého sčítania obyvateľstva v Uhorsku v rokoch 1784 – 1787, žilo v Lovinobani 730 obyvateľov v 132 rodinách bývajúcich v 72 domoch.
Okrem kultúrnej sféry treba v súvislosti s hospodárskym vývojom obce Lovinobaňa spomenúť v 40 – tych rokoch 19. storočia i drevený pivovar, ktorý však neskôr zhorel a viac ho už neobnovili. Nachádzal sa v oblasti neskorších Vitálišových hospodárskych budov, na mieste, kde bola v 60 – tych rokoch minulého storočia strojová a traktorová stanica. V polovici 19. storočia žili v obci 4 debnárske rodiny. Na prelome 1. a 2. polovice 19. storočia boli v obci i garbiari. Ku koncu 19. storočia však garbiarsto zaniklo. Začiatkom 20. storočia bolo z remesiel rozšírené obuvníctvo a čižmárstvo. Spomína sa aj fajkár, tkáč, haviar.
Okolo roku 1885 sa v obci spomínal i Mandlov liehovar a pálenica slúžiaca na výrobu borovičky. Liehovar neskôr zanikol, pálenica však ešte v roku 1910 bola v činnosti. Napriek tomu, že Lovinobaňa ležala na významnej komunikácii z Lučenca do Banskej Bystrice, na ktorej už 1. marca 1706 otvorili prepravu cestujúcich a pošty, otvorenie poštovného úradu v obci Lovinobaňa súviselo až so zavedením železničnej dopravy na trase Lučenec – Zvolen v roku 1872. Lovinobanský poštový úrad otvorili v roku 1873 a mal okrem svojho poštovného priečinka ďalšie dva: pre Mýtnu a Divín. Zároveň bol v obci i notársky úrad.
9. júna 1874 vypukol v obci požiar, pri ktorom zhorela cirkevná škola, fara, časť kostolnej veže a okolité hospodárske i obytné stavby.
V 70 – tych rokoch 19. storočia sa v miestach medzi železničnou traťou a centrom obce spomína 1. lovinobanská vápenka, v ktorej vypaľovali surovinu z blízkeho lomu v Ružinej.
V obci Lovinobaňa sa dodnes zachovala pečať z roku 1667 s nápisom: SIGIL: TOTE: COMUNIT: OPIDI: LOVINOBANENSIS štít po oboch stranách dopĺňa rozdelený letopočet 16 - 67. Priemer pečate je 31 mm. V centre pečate je renesančný štít, vnútri ktorého z trojvršia vyrastajú banícke insígnie: sprava kopáč, dvojstranné kladivo je v strede, sekera vľavo. Tri prvky umiestnené v štíte lovinobanskej pečate sú ojedinelým zjavom v slovenskej sfragistike. Nad štítom pečate je kráľovská koruna, ktorá však z heraldického hľadiska nemá funkciu a symbolizuje iba snahu nadniesť význam obce. Letopočet 1667 na pečati pravdepodobne označuje rok, v ktorom bola obec Lovinobaňa zbavená povinnej vojenskej služby remeselníkov.
Na jeseň 1938 dochádza k rozbitiu ČSSR a južnú časť okresu Luenec začiatkom novembra 1938 obsadila horthyovská armáda, Lovinobaňa sa stala okresným sídlom. 24. septembra 1938 bola následkom stupňovania imperialistického nátlaku a agresie proti Československu vyhlásená všeobecná mobilizácia záložných jednotiek do Československej armády. Na Slovensku bol 2.4.1939 v Ilave zriadený 1. koncentračný tábor. 1. septembra 1944 vzniká v Lovinobani Revolučný národný výbor a Okresný revolučný národný výbor. Medzi prvé a najdôležitejšie rozhodnutia ORNV a RNV patrilo ustanovenie národnej milície a uskutočnenie mobilizácie. Po vyhlásení povstania začína sa vytvárať okresné vedenie KSS. 30. a 31. augusta prišli do obce prví slovenskí a sovietski partizáni. Občania ich prijímali s láskou. Dňa 22.10.1944 bolo SNP čiastočne potlačené. 28. januára 1945 v obci ostalo iba niekoľko fašistov, ktorí vyhodili uprostred dediny cestný most. Výbuch poškodil aj okolité domy. Za krátky čas dedinu oslobodila Červená armáda.
V povojnových rokoch začína rozvoj obce, na ktorom nesie zásluhu predovšetkým rozvoj magnezitových závodov, ktoré okrem toho, že poskytli ľuďom zamestnanie v rámci sociálnej politiky, dali vystavať sídlisko, materskú školu, kultúrny dom a ďalšie objekty.
V roku 1924 začala výstavba magnezitového závodu, ktorý bol rozšírený v roku 1928. V povojnových rokoch a hlavne v rokoch 1960 až 1970 a neskôr v rokoch 1990 až 1996 bol zmodernizovaný a aj vďaka tomu je aj v súčasnosti úspešným výrobcom žiaruvzdorných magnezitových stavív s vysokým podielom exportu.
Poľnohospodárstvo v Lovinobani sa kombinovalo s prácou v neďalekom magnezitovom závode alebo s prácou pri železnici. Pokusy založiť družstvo v Lovinobani sa datujú už do roku 1950, ale založiť JRD sa ešte nepodarilo. Podpisovanie prihlášok do JRD sa dialo slávnostným spôsobom na MNV. Výsledkom bolo začiatkom augusta 1952 založenie JRD. V jeseni roku 1958 vstúpilo do JRD 22 nových družstevníkov a tým sa JRD stalo až na 4 – 5 roľníkov prakticky celoobecným družstvom, ktoré obhospodarovalo 456 ha pôdy, z toho bolo 140 ha lúk. Najradikálnejší bol zásah do úpadkového JRD z rozhodnutia vyšších straníckych orgánov ako aj Okresnej poľnohospodárskej správy v Lučenci. Zaostávajúce JRD v Lovinobani sa pričlenilo k Štátnemu majetku v Lučenci. V okolí Lovinobane ani ostatné JRD nevykazovali dobrú prácu a tak dňom 1.1.1965 sa z jednotných roľníckych družstiev vytvára celok pod názvom Štátny majetok, n.p., v Lovinobani. Vznikom štátneho majetku bola založená aj závodná autodoprava.
Štátny majetok v Lovinobani 1965 si ako poľnohospodársky podnik svoje poslanie úspešne plnilo. Z roka na rok sa to prejavovalo v úspešnom plnení plánovaných úloh a tým jeho hospodársky a politický význam pri existencii silného družstevného sektora.
Obec Lovinobaňa má svojho lekára už od roku 1928, kedy začal ordinovať pre Lovinobaňu a celé jej okolie MUDr. Schlesinger a na tieto účely postavil i svoj rodinný dom.
V roku 1938 – 1945 ordinoval MUDr. Hanzel a v tomto období bola do Lovinobane premiestnená lekáreň, ktorá odvtedy slúži celému okoliu. Lekárnikom bol v tom čase magister Ehn.
Hneď po oslobodení prišiel nový lekár, MUDr. Gejza Burian, ktorý v roku 1958 odchádza za riaditeľa OÚNZ v Lučenci. S novým lekárom MUDr. Tiborom Plachým prichádza aj nový lekárnik magister Dominik Bucko.
MUDr. Plachý odchádza z Lovinobane na ONV Lučenec – odbor sociálnych vecí ako posudkový lekár. Od roku 1970 plných 15 rokov pôsobil v obci a viedol obvodné zdravotné stredisko v Lovinobani MUDr. Květoslav Velecký so zdravotnou sestrou Máriou Šuhajovou. Lekáreň viedla magistra PhMr. Oľga Mičianiková. Detskú poradňu pred deti a matky viedla a stále vedie MUDr. Mária Flešková, závodnou lekárkou Slovenských magnezitových závodov bola MUDr. Anna Šeböková, zubnou lekárkou pre obvod a základnú školu bola a aj v súčastnosti je MUDr. Ľudmila Karelová .
S rozvojom zdravotníctva začalo sa i štúdium na zdravotných školách, na ktorých vyštudoval i študuje väčší počet absolventov Základnej školy v Lovinobani.
Vznik telovýchovy v obci Lovinobaňa sa datuje do rokov 1925 / 1926. Bol to práve futbal, ktorý v tých časoch začali hrať študenti a mladí ľudia z dediny. Tým, že v tomto období sa začal rozvíjať aj závod Magnezitka Lovinobaňa, začína sa v orku 1928 vytvárať organizovaná futbalová súťaž a hrá sa aj prvý oficiálny zápas Cinobaňa – Lovinobaňa. Najväčšiu slávu dosahuje v roku 1951 – 1953, keď Lovinobaňa hrá krajské majstrovstvo. V pohárovej súťaži je to zasa rok 1959 – 1960. V tejto sezóne hrala Lovinobaňa štvrťfinále Slovenského pohára.
Volejbal sa začína v obci hrať za tzv. Slovenského štátu v roku 1940. Hrá sa v Lovinobani „na Borovkárni“. Po oslobodení sa vytvára volejbalové družstvo, ktoré hralo na rôznych turnajoch v širokom okolí.
V tomto období ešte neexistovala majstrovská súťaž. Lovinobanské družstvo hrá veľmi dobre a niekoľko takýchto turnajov vyhráva. Od roku 1950 sa začína hrať volejbal aj súťažne. Najväčším úspechom volejbalu bolo druhé miesto v krajskom majstrovstve za Vysokou školou dopravnou Žilina v roku 1966. V rokoch 1949 – 1952 si mládež postavila dve volejbalové ihriská a basketbalové ihrisko pri kúpalisku.
V roku 1951 sa hral aj basketbal. Pre nedostatok mužstiev po roku súťaž v okrese prestala exitovať.
Od roku 1966 začína sa hrať v Lovinobani ľadový hokej. Najprv v okresnej súťaži a postupne sa mužstvo prebojovalo do krajského majstrovstva. Svojpomocne sa pri základnej škole z prostriedkov SZM brigádnickou formou aktívnych športovcov a fanúšikov postavil areál zimných športov. V súčasnej dobe oddiel už neexistuje.
Stolný tenis sa hral najlepšie v rokoch 1950 – 1955.
Rady oddielov sa rozrástli o oddiel turistiky, oddiel základnej a rekreačnej telesnej výchovy a šachov. Šachisti hrali okresné majstrovstvo a mali nádej vyhrať ho a postúpiť do okresnej súťaže.
Dobré výsledky dosahovala mládež v športových hrách v rámci podniku na Magnezitiádach. Členská základňa pozostávala z 235 členov a 22 žiakov. Lovinobančania sa pravidelne pripravovali na spartakiádu (zúčastnili sa aj v roku 1985, z telovýchovnej jednoty cvičilo 20 žien).
Veľká pozornosť sa venovala hracej ploche na futbalovom štadióne. V roku 1984 sa zatrávnilo ihrisko, zrekonštruovala sa atletická dráha, uskutočnila sa generálna oprava hygienických a sociálnych zariadení.
Je veľká škoda, že tieto športy „pohltil čas“, ešte dobre, že nie všetky.
V rokoch 1939 – 1941 bola postavená nová dvojtriedna škola, v ktorej boli okrem priestranných tried aj kabinety, zborovňa a byt riaditeľa. Do školy sa žiaci vrátili po oslobodení obce. Školský rok, vyučovanie, sa začalo 12. marca 1945. V roku 1948 bola škola premenovaná na Národnú školu v Lovinobani.
Dekrétom ONV v Lučenci bola od 1.9.1950 zriadená v obci osemročná stredná škola. V roku 1954 bola povolená nová stavba budovy školy s deviatimi triedami, telocvičňou, dielňou, kuchyňou a družinou mládeže. Slávnostný prechod do novej budovy sa mohol uskutočniť už 1.9.1957.
Pred budovou novej školy bol vysadený park s okrasnými stromami a kvetinovými záhonmi, o ktoré sa starali jednotlivé triedy. Za budovou sa vystavalo volejbalové ihrisko a ľahkoatletické cvičisko, svojpomocne sa vybudovali školské dielne, sklad a hokejové ihrisko, na ktorom sa konali okresné hokejové súťaže, pretože podobný areál zimných športov žiadna škola v okrese v tom čase nemala. Pri hokejovom ihrisku bola vysadená školská vinica a 50 orechov a iných ovocných stromkov.
V školskom roku 1950 – 1951 a 1951 – 1952 bola odborom školstva Stredoslovenského krajského národného výboru pre pracujúcich SMZ Lovinobaňa zriadená Vyššia škola pracujúcich chemického smeru.
Základná škola v Lovinobani mala v školskom orku 1985/86 365 žiakov. Počet neustále stúpal, preto v roku 1985 sa započalo s výstavbou štyroch tried. V Lovinobani je dobre postarané aj o deti predškolského veku.
Bližšie informácie o histórii Základnej školy : http://www.zslovinobana.edu.sk/dokuments/bulletin.pdf
Materskú školu s tromi oddeleniami, v ktorých pracovalo 6 učiteliek, navštevovalo 72 detí.
Materská škola i základná škola spolupracovala s patronátnymi závodmi – SMZ a ŠM v obci. Spoločným cieľom všetkých bolo šťastný, všestranný a harmonický rozvoj najmladšej generácie.
